2. ROČNÍK

MEMORIÁLU

MICHALA SUJU

V MARKUŠOVCIACH

15.9.2020

#MEMORIALMICHALASUJU

2. Ročník Memoriálu Michala Suju

15.9.2020

Organizátor pretekov: OZ Naše Markušovce
Spoluorganizátor: Obecné zastupiteľstvo Markušovce

Organizačný výbor:
Predseda organizačného výboru: Jozef Palkovič
Podpredseda organizačného výboru: Pavol Zmuda
Riaditeľ pretekov: Pavlína Dunčková
Veliteľ trate: Peter Fulla
Technické zabezpečenie: Miroslav Gurčík
Lekárske zabezpečenie: Červený kríž SNV

Registrácia: https://memorial.markusovce.eu
Kontakt: memorialmichalasuju(at)gmail.com
Miesto štartu a cieľa: Futbalové ihrisko Markušovce
Parkovanie: vyznačené pred futbalovým ihriskom Markušovce

A: Trať na Babinú:
Dĺžka trasy a prevýšenie: 8 km / cca. 245m
Preteká sa spôsobom: štart - cieľ
Trasa: ihrisko Markušovce - pri krížiku - Babiná - pri krížiku - ihrisko Markušovce
Povrch: Prevažne poľná lúke a kamenistá cesta.
Občerstvenie: Pri krížiku - Na Babinej - ihrisko Markušovce
Popis trate: Označená trať s občerstvovacími stanicami a dobrovoľníkmi po trase ihrisko Markušovce - pri krížiku - Babiná - pri krížiku - ihrisko Markušovce.

B: Trať ku krížiku:
Klasický kros so štartom a cieľom s otočkou pri krížiku na ihrisku v Markušovciach.
Celková dĺžka trasy a prevýšenie: 3 km / cca. m
Povrch: kamenisto hlinitý.
Občerstvenie: ihrisko Markušovce - pri krížiku

Kategórie na tratiach:

  • Absolútne poradie (2002 - 1981) - muži
  • Absolútne poradie (2002 - 1981) - ženy
  • B - muži - 1980 - 1971
  • B - ženy - 1980 - 1971
  • C - muži - 1970 - 1961
  • C - ženy - 1970 - 1961
  • D - muži 1960 - starší
  • D - ženy 1960 - staršie
  • Najlepší Markušovčan
  • Najlepšia Markušovčanka

Štartovné na Babinú aj ku krížiku:

  • Pre dorast: 3 eurá
  • Pre starších ako 19 rokov: 5 eur

8 KM

3 KM

  • Registrácia od 8:30
  • Štart o 10:00
  • Trate ku krížiku a na babinú
  • Darček za skorú registráciu
  • Program pre deti v rámci futbalového ihriska

Nečakaj.
Registruj sa ešte dnes.

Registrácia!

Ďakujeme všetkým sponzorom

Kto bol Michal Suja?

Spomínate si na usmiatu tvár, ktorá kývala z ryčiacej zelenej Škody 1203. Tak sme ho poznali. Michal Suja, alebo ako sme ho my čo nás trénoval zvykli volať jednoducho rodinne ujo. Nemal ľahký život. Narodil sa v pohnutých časoch 26.marca v roku 1937 v obci Podkriváň. Kto by si myslel, že Podkriváň je nejaká dedinka pod Tatrami tak sa mýli. Obec Podkriváň je neďaleko Detvy. Z jeho rozprávania vieme, že si toho veľa vytrpel. Už ako 12 ročný odišiel z domu na banské učilište do Banskej Štiavnice a pretĺkal sa životom. Tu sa aj rodila jeho veľká láska k športu. Ja sám si pamätám ako spomínal lyžovanie, dokonca skoky na lyžiach, kedy sa ešte skákalo tak, že človek mával rukami ako vták, až po opuchnuté líca pri trénovaní boxu. Po skončení učilišťa sa dostal do Rudnian do bane a neskôr pracoval na píle. A samozrejme oženil sa. Často hovorieval o svojich deťoch Michalovi a Mariene, ktoré trénoval. Darilo sa im. Syn Michal vyhral Bielu stopu. V kruhoch bežeckého lyžovania bol vtedy skoro národným hrdinom. Jeho dcére Mariene sa podarilo dostať dokonca do reprezentácie.

Veľkou ranou bola pre neho smrť milovanej manželky, ktorá umrela na rakovinu. Veľmi ju mal rád a ešte aj po rokoch, keď na ňu spomínal, tak sa neubránil slzám. Ďalšou ranou bola pre neho tragická strata syna a prednedávnom aj dcéry. A predsa vedel, že musí ísť ďalej. Duša športovca v ňom stále bila a ten sa nevzdáva... ale bojuje až do posledných síl. Michal Suja, hoci prišiel o vlastné deti, vedel sa venovať aj iným. Už sa hádam aj zabudlo na to, že istý čas trénoval dievčenský tím basketbalistiek a to s nemalým úspechom. Postupne založil oddiel bežeckého lyžovania a nakoniec skončil pri biatlone. A popri tom ešte stíhal voziť futbalistov na zápasy. Sám bol aktívnym športovcom, pokiaľ mu to zdravie a vek dovoľovali, usporiadateľ pretekov a súťaží, či športový funkcionár. Možno povedať, že vedel prežiť svoj život naplno a priam dobrodružne. Spomínam si, ako sme na preteky vozili vzadu v aute náhradnú prevodovku, keby sa azda tá zapojená rozsypala . Naša celoslovensky známa zelená Škoda 1203, hoci bola dobrý stroj, ako sa patrí so stálou vôňou jemne vyparujúceho sa benzínu, mala predsa len svoje muchy. Našťastie ujo bol ako technik formuly 1. Vedel ju opraviť priamo na ceste. Len otvoril vzadu svoju zázračnú bedňu, v ktorej mal náradie a už ležal pod autom. Neraz nás aj ťahali (ujo vtedy žartom poznamenal, že ideme rýchlejšie ako zvyčajne), ale vždy sme sa nejako dostali domov. Mal svojsky zmysel pre humor. Keď sme prechádzali cez rôzne maličké dedinky na strednom Slovensku zvykol zastaviť auto, stiahnuť okienko opýtať sa ženičiek pred obchodom: „Dobrý deň! Dobre ideme na Vyšné Ružbachy?“ Ženičky poväčšine ostali v pomykove, lebo nikdy o žiadnych Ružbachoch nepočuli.

Všetkých vás pozývame nielen zaspomínať si na tohto výnimočného človeka, ale aj zasúťažiť si v sobotu 15.septembra do Markušoviec na futbalové ihrisko. Registrácia začína 8:00. Štart je naplánovaný na 10:00. Tešime sa na vás.

Matúš Reiner